Paprika
Paprika je druh rastliny z čeľade ľuľkovité. Hojne sa pestuje na južnom Slovensku a Maďarsku. Ako paprika sa označujú najmä jeho čerstvé, alebo sušené (mleté) plody, ktoré sa používajú ako zelenina a korenina. Ako čerstvá zelenina na konzumáciu za surova alebo v jedlách sa používajú kultivary zeleninovej papriky. Ako korenina v podobe červeného mletého prášku na korenenie, farbenie a ochucovanie jedál sa používajú kultivary koreninovej papriky. Jej rastlina nie je vysoká a je rozvetvená. Na zadnej časti listov sa krásne vynímajú plody – šešule 1 - 2 cm veľké. Niektoré druhy majú až 50 šešuliek. Šešule sú spočiatku zelené, neskôr sa zafarbujú do červena, oranžova alebo do žlta. Obsahuje 10 násobne viac vitamínu C ako v porovnaní s citrónom, vitamíny B1, B2, E, betakarotén, lykopén, vlákninu. Vitamín C sa z papriky nevytráca ani ohrievaním ani pečením. Červená paprika obsahuje 9 násobne viac betakaroténu a 2 násobne viac vitamínu C ako zelená. Žiarivú farbu dosahuje vďaka flavonoidom a jej typickú vôňu a chuť spôsobujú silice. Za štipľavosť vďačí alkaloidu kapsaicínu. Vo farmácii sa paprika používa na prípravu rôznych galeník (tinktúr, extraktov, náplastí), špeciálnych prípravkov. Dĺžka vegetačného obdobia rastliny papriky je 150-180 dní. Ďalej informácie o prospešných účinkoch papriky na Vaše zdravie :
1 ) Posilňuje obranyschopnosť organizmu,
2 ) Povzbudzuje činnosť zažívacieho traktu,
3 ) Beta karotén posilňuje bunky a tak brzdí proces starnutia,
4 ) a chráni pred škodlivým vplyvom slnka na pokožku,
5 ) Pomáha pri prechladnutí kvôli vitamínu C,
6 ) Stimuluje a povzbudzuje tráviacu a obehovú sústavu,
7 ) Podporuje metabolizmus,
8 ) Pomáha telu spaľovať tuk.
(Nadmerná konzumácia paprík môže vplyvom látok znížiť zrážanlivosť krvi, 1 stredne veľká paprika pokryje 2 až 3 násobok dennej potreby dospelého človeka,)
Rastlina papriky je zložená z :
1. Kvetov-Plodov
2. Výhonkov
3. Listov
4. Stonky
5. Koreňa
- Paprikové kvety a plody :
Paprika kvitne od júna do septembra. Jej kvety na dlhých stopkách sú previsnuté a majú pätdielny kalich, päťdielnu korunu a päť tyčiniek. Biele, prípadne svetložlté alebo svetlofialové samoopelivé menšie kvety vyrastajú väčšinou v menších skupinách.
Paprikové plody môžu byť rôzneho typu, rôznej chute a farby. Ako zeleninová paprika sa u nás na Slovensku najčastejšie pestujú 2 poddruhy papriky ročnej, a to paprika veľkoplodá a drobnoplodá, avšak celkovo sa vo svete pestuje stovky odrôd papriky. Dnes je v listine registrovaných odrôd zapísaných až 163 odrôd, z nich je 35 slovenských. Z tohto množstva je 17 odrôd šľachtených
na pestovanie vo fóliovníkoch a skleníkoch a 18 na pestovanie
vo vonkajších podmienkach (sladkej chuti).
Plody papriky sú :
Sladké:
Stredne veľké - (bledozelené až strednozelené) plod má kónický až lichobežníkovitý, s tupo zakončeným vrcholom a má priemernú dĺžku 12 cm. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 135 g a hrúbka steny dužiny je 7 mm. Odrody: Orava a Polanova
Veľké - (svetlozelené) kapijovitého, kónického či trojuholníkovitého tvaru je najviac, dĺžka plodov je medzi 14 až 16,5 cm. Hrúbka steny oplodia je od 6 do 6,6 mm. Odrody: Aka, Baba, Blava, Katrina, Nina, Petra
Kvadratické - široko kužeľovitého až kvadratického tvaru, majú hrúbku oplodia 5 až 6 mm, dĺžka plodu býva 10 až 14 cm a šírka 7 až 8 cm. Odrody: Citrina a Granova
Žltobiele - (žltobiele až bledšie) kónické plody , plody dlhé 14,7 cm, hrúbka steny oplodia je 5,7 mm a hmotnosť 103 g. Odrody: Anka, Betty, Katrena
Jablkovité - (bieložlté) majú dĺžku 4,5 cm a hrúbku oplodia 9,5 mm. Odrody: Katka (slovenského pôvodu)
Kozie rohy - (svetlozelené) úzke a dlhé plody, tvar plodu je kapijovitý, šabľovito ohnutý, ostro zahrotený, s hákovito zahnutým vrcholom alebo ukončený skrúteným slimákovitým. Hrúbka dužiny je 5,8 mm, hmotnosť plodu 142 g, alebo dužina je hrubá 3 mm, plod je dlhý 20 cm a široký 4 cm. Odrody: Jela a Laura
Pálivé:
Pálivé plody - Odrody: Imelská, Nesvadská, PCR, Pikanta alebo čerešňová feferónka Korál (slovenské odrody) Almapaprika, Kecskeszarv a Sobor (maďarské odrody)
- Paprikové listy :
Listy sú podlhovastovajcovitého, končistého, celistvookrajového tvaru. Je to jedna z najteplomilnejších rastlín, náročnejšia ako paradajky. Je citlivá na nižšie teploty. Dlhodobo trvajúce teploty už okolo 15-20 stupňov Celzia majú nepriaznivý vplyv na vývoj rastliny. Vo voľnej pôde môžeme pestovať papriku iba v najteplejších oblastiach Slovenska. V chladnejších oblastiach je vhodnejšie pestovanie vo fóliovníkoch alebo v skleníkoch. Pri nedostatku vody a príliš vysokých teplotách zhadzuje kvety alebo už vytvorené malé plody, na väčších plodoch sa môžu vytvoriť spálené miesta a samozrejme sa vysušujú aj listy.
- Papriková stonka :
Stonka dorastá do výšky 25 až 70 (niektoré odrody až 100) cm - vysoká bylina s priamou osou ,rastlina tiež vypúšťa výhonky, no nie je nutné ich tak často obtrhávať ( vo veľkopestovaní - sklenník , fóliovník )
(Zdroj: Švajčiarsky sklenník - Fotky)
Tak ako pri pestovaní Uhoriek a Paradajok v sklenníkoch, fóliovníkoch môžme pestovať tak, aby rastliny rástli do výšky a starať sa o ne tak. Upevníme hore navinutú šnúru ( alebo podobne ), a navinieme rastlinu ( pozor aby sme jej nezlomili stonku, alebo hlavu - kvet ) a postupom času vykonávame obtrhávanie výhonkov, ktoré však nie je nutné často robiť pri paprike ako pri paradajkách alebo uhorkách, listy tiež zrezávame ak je to len naozaj nutné. Ako vidíme na fotke niektoré plody úplne nie sú dozreté, majú tmavastú farbu, čiernu alebo tmavú zelenú až do čierna, zrelé majú čistú farbu.
- Paprikový koreň :
(Zdroj: Fotky sú nafotené zo švajčiarskeho skleníka)
(Zdroj: Obrázky sú použité z Pixabay.com)
(Zdroje informácíi: http://sk.wikipedia.org/wiki/Paprika_ro%C4%8Dn%C3%A1)